erb

Tuhár




Ojedinelé archeologické nálezy z okolia Tuhára pochádzajú z doby bronzovej. Svedčia o tom aj úlomky črepov pilínskej kultúry (1500 – 1250 pred n.l.) z jaskyne Mara medvedia uložené v Novohradskom múzeu v Lučenci. Neskôr tu prevládala keramika kyjatckej kultúry (1250 – 700 pred n.l.). Ľudia v okolí Tuhára žili už pred 3000 rokmi. Názov Tugar sa objavuje v listinách z roku 1299 ako iuxta Holochtugar (riečka Halič – Tuhár). Aj v kráľovskej listine z roku 1327 sa spomína riečka Tuhár, neskôr Tuhársky potok. Etymologický názov Tugar sa odvádza od slova Togari – remeselníci, ktorí ohýbali drevo pomocou povrazov a pripravovali tak napr. Sane a rozličné drevené oblúky. Podľa ľudovej etymológie názov Tuhár pochádza od kopca Tuhárce alebo potoka Tuhár.

V roku 1477 získal obec Tugar (=Tuhár) od kráľa Mateja, Blažej Szilassy. Historici sa domnievajú, že išlo o Tuhár v tesnej blízkosti Lučenca, oddelenej od mesta Tuhárskym potokom. Teda treba rozlišovať tzv. Veľký Tuhár (pri Lučenci) a Malý Tuhár (pri Divíne). O Malom Tuhári z 15. storočia sa nenašli archívne dokumenty. Slovenská historiografia uvádza, že prvá zmienka o obci Tuhár ako Thugar je z roku 1573. Obec však vznikla zo staršieho osídlenia, listinným prieskumom v maďarských archívoch a v Istanbule (Turecko) sa zistili až štyri staršie údaje! Obec založili uhliari. V roku 1548 - 1549 obec Thugaar v rámci Haličského panstva bola vo vlastníctve rodu Lossonczy. V roku 1553 obec Kis Tugar (Malý Tuhár) v Novohradskej stolici patrila do okresu Juraja Madácha (slúžneho) a mala 5 port. Územnú celistvosť Novohradu narušili Turci, ktorým sa v druhej polovici 16. storočia podarilo podmaniť takmer celú stolicu. Podľa tureckého súpisu - deftera z roku 1554, vyplýva, že v obci bolo 6 port. Obyvatelia Malého Tuhára (Thugar) platili do sečianskeho sandžáku až do roku 1593. Rod Lossonczy v roku 1554 vymrel v mužskej línii. Urbár, ktorý sa zachoval z roku 1596, sa vzťahuje na majetky dcéry Anny. Tá v čase spísania urbáru vo februári 1596 zomrela. Obec Twgar patrila pod Haličské panstvo. V súpise z roku 1598 sa nachádza Tuhár ako Divény – Tugar (Divínsky Tuhár) vo vlastníctve Žigmunda Balassu. Neskôr chotár obce Tuhár patril rodu Balassovcov z Divína a Forgáchovcov z Haliče. V roku 1686 dostal na časť Tuhára kráľovskú donáciu gróf Štefan Zichy, po ňom Adam Zichy.

O banskej činnosti svedčia archívne dokumenty opustených banských diel v dôsledku osmanského nebezpečia v 16. storočí. Veľkú banskú činnosť vyvíjal Imrich Török z Podrečian, už v lete 1776 žiadal o dve prepôžičky v Tuhári v doline Strieborná, kde sa nachádzali štôlne so žilami striebra a medi. Vlastnil aj štôlňu u Matej obsahujúcu zlatostrieborné zarudnenie, ktorá sa nachádzala na pomedzí chotára Haliče a Tuhára v hone Pavlovo. Ale už koncom 18. storočia sa tu neťažilo. Kusy zlatonosnej rudy našiel v starých opustených baniach už v roku 1727 aj divínsky farár Ján Bolsitkovits (Belkovič), ktorý robil prieskumy aj v chotári Tuhára a analyzoval chemické zloženie rúd.

Od 1. januára 1993 patrí Tuhár do samostatného štátu Slovenská republika, kraj Banskobystrický, okres Lučenec.

V roku 1993 bola založená tradícia karolovských výstupov na „Bralo“. V Tuhárskej doline sú rekreačné zariadenia, ktoré sa využívali aj pre medzinárodné tábory. V roku 1996 bol dostavaný a odovzdaný do užívania Dom smútku v priestore miestneho cintorína.

V roku 1998 bola započatá realizácia miestneho vodovou a plynofikácia obce. V roku 1998 bol založený Klub slovenských turistov Bralo Tuhár, vydané boli aj prvé pohľadnice.

Symboly, ktoré používa obec nesú v sebe odkaz našich predkov „Nezabudni obrábať zem, aby ti prinášala úrodu“. Je v tom tá najhlbšia a najkrajšia myšlienka človeka žijúceho tu, kde v minulosti a aj teraz poľnohospodárstvo bolo jedným zo zdrojov obživy. V modrom štíte erbu červené, zlatom lemované srdce, z ktorého vyrastajú tri zlaté klasy s listami. Vo vnútri srdca kolmo postavené strieborné, ostrými hranami otočené k sebe lemeš a čerieslo.

Osobnosti

Hana Košková

Spisovateľka Hana Košková sa narodila sa 7.6.1942 v Tuhári. Píše hlavne poéziu a literatúru pre deti a mládež. Napísala približne 15 kníh. V súčasnosti žije v Lučenci. Hana Košková napísala okolo sto fejtónov a humorných príbehov. Napísala aj dve zbierky povestí z prostredia Novohradu – Mara medvedia a Poludnica z Čerepeša.

Jozef Martinský

Popredný ľudový spevák Jozef Martinský sa narodil v Tuhári v roku 1948. Spieval hlavne s ľudovou hudbou Ďatelinka. V roku 2013 vo svojich 65 rokoch vydal prvý sólový album s Temperament Cimbal Orchestra. Momentálne žije vo Zvolene.

Lukáš Čeman

Narodil sa v Tuhári v roku 1988. Lukáš Čeman je maliar, grafik a ilustrátor ktorý vyštudoval grafický design na VŠVU v Bratislave. Lukáš Čeman už vo svojich 17 rokoch ilustroval prvú knihu – O spanilej Kataríne ( povesti a príbehy z Handlovej ).


Ďalšie fotografie

* fotografie boli zverejnené so súhlasom obce Tuhár