erb

Ľuboreč




Novohradská dedinka o ktorej máme najstaršiu správu z roku 1271. Pôvodne patrila rodu Kačičovcov, v roku 1473 patrila Ladislavovi Liberčaimu. Pravdepodobne názov obce pochádza zo spomenutého obdobia. Iný prameň odvodzuje názov obce od „ľúbej reči“, ktorou sa v obci rozprávalo.

Medzi neskorších majiteľov patrili ešte rody Zichovcov a Balassovcov, od ktorých majetky odkúpil okolo roku 1840 Koloman Goldperger, ktorého potomkovia bývali v obci až do 50-tych rokov minulého storočia. Z tohto obdobia sa v obci zachovala zemianska kúria, ktorá sa nachádza hneď pri vstupe do obce od Veľkého Krtíša.

V rokoch 1562 až 1588 Ľuboreč patrila do sečianskeho tureckého sandžaku a pravdepodobne z tohto obdobia sa zachovali známe Tatárske pivnice v neďalekom lesnom poraste nad obcou. Pôvodne boli tri, do dnešných čias sa zachovali už len dve, nakoľko jedna bola zasypaná po zásahu leteckej míny z druhej svetovej vojny. Pivnice sú vykopané v poddajnom pieskovci, kde voľný prístup je možný do oboch z nich. Badateľný je nános pôdy ako aj zvetrávanie pieskovca, ktoré značne zmenšili veľkosť týchto jaskýň. Chýba dôkladný archeologický prieskum, ktorý by vysvetlil viac, napríklad aj o nerozlúštených nápisoch v jednej z nich.

V blízkosti Tatárskych pivníc vedie značený turistický chodník, ktorým sa dá pohodlne prísť až k známemu vrchu Lysec, ktorý dominuje ľuborečskému chotáru. Modrá turistická značka vedie z Lučenca až na Lysec, odkiaľ sa napája na ďalšie trasy. Trasa sa radí medzi stredne náročné a je hojne vyhľadávaná turistami.

V súčasnosti je Ľuboreč rozlohou veľká, počtom obyvateľov však malá obec. Z niekdajšej slávy obce je zachovaný kostol – národná kultúrna pamiatka, ktorá patri Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Jeho najstaršia časť – presbytérium, pochádza už z roku 1310. Viaceré fresky v týchto priestoroch sú z konca 14. storočia a zobrazujú apoštolov, Ježiša Krista ako aj výjavy z Biblie. V lodi kostola sa zachovala len freska Piety. Do kultúrneho fondu je zahrnutý aj oltár z roku 1722 a kazateľnica z roku 1789. Fresky boli zreštaurované v rokoch 2000 až 2004, oltár v rokoch 2004 až 2008. V kostole sa nachádza aj vzácna kamenná schránka na bohoslužobné predmety ako aj dvojité kňazské sedadlo v apside chrámu.

Osobnosti

Daniel Maróthy

Evanjelický kostol je navštevovaný turistami a žiakmi škôl nielen pre jeho históriu a vzácne fresky, ale aj z dôvodu, že v ňom pôsobil Daniel Maróthy – štúrovský básnik, publicista, národovec a vynikajúci kazateľ. Bol obľúbený u svojich cirkevníkov, pomáhal im rôznymi radami pri pestovaní ovocných stromov, zakladal rôzne spolky ako napr. obilný spolok, či peňažný spolok. Tu do svojho 20-teho roku žila jeho dcéra – spisovateľka, národovkyňa a dlhoročná predstaviteľka Živeny a ženského hnutia na Slovensku Elena Maróthy – Šoltésová. V pôvodnom cintoríne sú zachované hroby Daniela Maróthyho, jeho manželky a svokra.

Ema Goldpergerová

V Ľuboreči sa narodili aj iné významné osobnosti ako Ema Goldpergerová – zberateľka ľudových piesní, zvykov, výšiviek a krojov – prvá kustódka a spolupracovníčka Andreja Kmeťa v Matici slovenskej a Slovenskom národnom múzeu. Narodila sa v Ľuboreči v roku 1853, umrela v Martine v roku 1917. Medzi rodákov obce patrí tiež Ján Blahoslav Benedikti – narodil sa v roku 1796 ako syn miestneho evanjelického farára, pôsobil ako kultúrny pracovník, stredoškolský profesor a tiež ako rektor evanjelického lýcea v Kežmarku.

Návštevníci sa môžu s osobnosťami obce bližšie zoznámiť v pamätnej izbe Daniela Maróthyho a Eleny Maróthy Šoltésovej a tiež v izbe miestnych dejín. V obci sa dajú vidieť tiež zachované ukážky pôvodnej architektúry obce a jedinečná stavba vodného mlyna. V južnej časti katastra obce sa nachádza pozostatok z druhej svetovej vojny v podobe železo-betónových obranných bunkrov.

Rajom pre rybárov je priehrada, ktorá je v blízkosti obce. Rozprestiera sa na rozlohe približne 80 ha. Ponúka možnosti rekreácie, oddychu a rybolovu. Každoročne v jeseni sa tu koná kaprársky maratón, ktorý sa teší čoraz väčšej obľube. Obec je tiež známa ako hubárska oblasť, kde si na svoje prídu predovšetkým milovníci „dubákov“.

* fotografie boli zverejnené so súhlasom obce Ľuboreč