Poľana - biosférická rezervácia UNESCO

"Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov..."

Pohorie Poľana je vraj jedným z najzdravších miest Slovenska. Jedným z najkrajších a najpôsobivejších však určite! Najvyšší vrch tohto vulkanického pohoria je tvorený dvoma vrcholmi a to Predná Poľana (1367 m n.m.) s horským hotelom Poľana a Zadná Poľana (1457 m n.m.), oddelenými od seba sedlom Priehybina. Celé pohorie je zerodovaným pozostatkom treťohorného stratovulkánu, ktorý bol aktívny približne pred 13 mil. rokov a mohol dosahovať výšku až 3000 m. Po mohutnej erupcii sopky ostala kaldera („kotol“, sopečný útvar vytvorený prepadnutím stien sopky) v mieste osady Kyslinky, hlboká až 600m s priemerom 6 km. Poľana sa so svojím zachovaným tvarom vulkánu s priemerom približne 20 km zaraďuje medzi najvyššie vyhasnuté sopky v Európe. Najkrajší výhľad na ňu sa naskytá so sedla Príslopy. Naopak, výhľady z Poľany, z jej najvyššieho vrcholu – Zadnej Poľany sú pre hustú smrečinu obmedzené. Avšak 15 minút chôdze po červenej značke k výhliadkam Katruška a Zbojnícky tanec stojí za to: očarí Vás pohľad na celé Slovenské Rudohorie, Krížnu, Kráľovu Hoľu či Sitno. Sprievodcami návštevníkov sú šum lesa a božský pokoj. Ich spoločnosť vyhľadávajú aj medvede, vlci, rysy či divé mačky, a tak sa zhovorčiví turisti určite nemusia báť stretnutia s nimi. Poľana je tiež domovom chráneného vtáctva. S trpezlivosťou ornitológa možno spozorovať tetrova hlucháňa, sovu dlhochvostú, pôtika kapcavého (kuvik), z dravcov sem zalietava orol skalný či sokol sťahovavý. Z množstva chránených rastlín vyskytujúcich sa na svahoch Poľany za zmienku stoja napr. kosatec sibírsky či mäsožravá rastlinka rosička okrúhlolistá. Masív Poľany podlieha 2. stupňu ochrany, čo znamená, že v nej neplatia výrazné obmedzenia, avšak v jej 22 maloplošných chránených územiach je pri 4. a 5. stupni ochrany povolený pohyb turistov len po vyznačených trasách. Za návštevu stoja miesta ako napr. Kalamárka, vodopád Bystré, Melichova skala a mnohé ďalšie. Celý masív križujú mnohé turistické chodníky z východiskových miest Detva a Hriňová.

Biosférická rezervácia Poľana

Chránená krajinná oblasť Poľana bola za biosférickú rezerváciu vyhlásená v r. 1990, čím sa zaradila medzi 350 takýchto území v 117 krajinách sveta. Biosférická rezervácia je veľkoplošné chránené územie uskutočnené vrámci medzinárodného programu UNESCO Človek a biosféra. Takáto rezervácia predstavuje územie, kde príroda poskytuje ľuďom prírodné zdroje, s ktorými človek hospodári tak, aby prírodu nenarušil a zachoval jej hodnoty. BR Poľana je rozdelená na tri zóny: jadrovú – tvorí ju 6 rozptýlených jadier. V tejto časti sa nehospodári, je ponechaná autoregulačým procesom, slúži na výskum, zásahy človekom sú možné len v prípadoch narušenia územia prírodnými živlami – kalamitami. Druhá, nárazníková zóna chráni jadrá proti okolitým vplyvom. Hospodárenie je podriadené záujmom ochrany prírody. V tretej, prechodnej zóne je hospodárska činnosť usmerňovaná tak, aby bola v zhode so záujmami ochrany prírody.