Synagóga v Lučenci

Zažite skvelé podujatia a koncerty v kultúrno-historickom stánku Lučenca

Židovská synagóga, národná kultúrna pamiatka, sa po rekonštrukcii a znovuotvorení 13. Mája 2016 stala jednou z najkrajších dominánt mesta Lučenec. Návštevníkom, či už jednotlivcom alebo organizovaným skupinám, je vyškolenými lektorkami sprostredkovaný odborný výklad z histórie a rekonštrukcie stavby. Tiež je prístupná stála expozícia židovského kultúrneho dedičstva v meste Lučenec. Okrem toho sa tu poriadajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia ako napr. koncerty klasickej, ale aj modernej hudby, umelecké výstavy, besedy, tanečné podujatia, plesy, školské akadémie, kongresy, odborné školenia a semináre. Mesto Lučenec umožnilo svojim obyvateľom aj konanie slávnostných obradov a sobášov. Synagóga je návštevníkom sprístupnená počas celého roka a otváracie hodiny sú prispôsobené aktuálnej sezóne.

Z histórie

V roku 1840 získalo na základe zákona niekoľko židovských rodín povolenie na usídlenie v Lučenci. Židovská obec sa rokmi rozširovala a aj liberalizovala. Židia koncom 19. st. patrili k najvýznamnejším podnikateľom regiónu a mnohí sa angažovali aj v spoločenskom a kultúrnom živote mesta a zastávali významné pozície (koncom 19. storočia bolo v mestskom zastupiteľstve 9 príslušníkov židovskej komunity zastupujúcich rozličné strany). V roku 1863 bola začatá stavba reprezentatívnej synagógy podľa modelu reformátorov. Rozrastajúcej sa židovskej náboženskej obci v období po 1. Sv. vojne už veľkosť pôvodného chrámu nestačila a tak sa rozhodla ho zbúrať a na jeho mieste postaviť chrám nový. Neologická synagóga s kapacitou 1100 osôb bola vybudovaná v rokoch 1923 -1925. Stavba bola ovplyvnená byzantskou orientálnou architektúrou a jej konštrukčný systém železobetónového skeletu s tehlovými výplňami bol v 20. rokoch 20. storočia progresívnym novátorským riešením. Chrám projektoval známy staviteľ krásnych synagóg v Uhorsku, Leopold Baumhorn. Synagóga v Lučenci je jeho poslednou veľkolepou realizáciou. Stavali ju necelých 18 mesiacov a výstavba stála 1 400 000 Kčs. Židovskej náboženskej obci ju slávnostne odovzdali do užívania 8. septembra 1925. Tragický osud židovskej komunity v Lučenci ku sklonku II. svetovej vojny však mal priamy dopad na osud stavby. Po fašistickom holokauste Židov počas II. sv. vojny, mala židovská náboženská obec v meste v roku 1946 len okolo 200 členov, z ktorých približne polovica sa vysťahovala do Izraela a okolitých štátov. Židia sa teda z dôvodu poškodenia synagógy počas vojny, nedostatku peňazí na opravu a prudkého poklesu počtu členov židovskej náboženskej obce rozhodli synagógu v r. 1948 predať štátu. Pôvodnému účelu tak slúžila iba do roku 1944. Štátne vlastníctvo synagógy však odštartovalo jej najhoršie obdobie. V časoch komunistického režimu sa z nej stal sklad obilia a umelých hnojív. Dokonca bola v r. 1982 vyradená z ústredného zoznamu pamiatok a navrhovaná na asanáciu. Vďaka iniciatíve jednotlivcov bola v r. 1985 znovu zaradená do Štátneho zoznamu kult. pamiatok. Postupne silneli snahy o jej opravu, avšak plány stroskotávali na nedostatku financií. Synagógu lučenecká samospráva začiatkom tohto tisícročia predala miestnej firme, ktorá však skrachovala. Vlastníkom objektu sa neskôr stala iná firma z Lučenca, ktorá sa dohodla s mestom na spoločnom postupe záchrany budovy. Z eurofondov získalo mesto nenávratný finančný príspevok, čo bolo 95 percent nákladov. Súkromná firma financovala zvyšných päť percent nákladov a tak mohla nasledovať rozsiahla rekonštrukcia objektu. V rámci rekonštrukcie došlo aj k celkovej obnove interiéru vrátane svätostánku (Aron Hakodeš), ktorý bol zhotovený z moderných sklenených materiálov. Okrem finančných prostriedkov z grantu financovalo mesto Lučenec zo svojho rozpočtu aj ďalšie stavebné práce na synagóge, ako napr. umelecko-technické osvetlenie interiéru a exteriéru.