Južná turistická magistrála

Ak chcete na vlastné oči vidieť, ako sa kraj našich najmladších sopiek formoval za posledných 20 miliónov rokov, navštívte juh Novohradu. Mnohí túto krajinu volajú aj „Pompeje praveku“. Sopky Cerovej vrchoviny vytvorili pozoruhodné geologické útvary a popol vulkánov niekde dodnes zachoval stopy subtropickej flóry i fauny.

Pre turistov sme vytvorili 3,5 m široký a 24 km dlhý náučný chodník. Vedie hrebeňom západnej časti Cerovej vrchoviny, prevažne po štátnej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom. Len pod Karančom (712 m.n.m.) obchádza najväčší „stupák“. Končí nad železničnou stanicou v Šiatorskej Bukovinke. Tam nadväzuje na červenú turistickú značku, ktorá Vás cez hrádzu Bukovinskej priehrady dovedie na náučné chodníky pri NPR Šomoška.

Nad odbočkou k Lipovianskym pieskovcom je postavená vyše 20 m vysoká vyhliadková veža. Lipovany sú vôbec najlepším východiskovým bodom na magistrálu, ak ju nechcete absolvovať naraz celú. Od kostola v strede obce je to peši popri pieskovcoch ku veži na trase približne 30 minút. Upravená prírodná cesta s miernymi prevýšeniami, podobne ako trasa celej magistrály, je vhodná i pre cykloturistov a zvládnu ju aj menej trénovaní turisti. Ak ste dobrí chodci, prejdete ju celú za jeden deň. Začať môžte pri hraničnom priechode za Kalondou, alebo pri železničnej stanici v Šiatorskej Bukovinke. Len si dobre pozrite autobusy, alebo si na opačnej strane dohodnite vodiča s autom. Ideálne je prísť na dlhšie, pretože aj víkend je málo času na to, aby ste stihli vidieť aspoň tie najkrajšie lokality v dnes už svetoznámom Geoparku Novohrad–Nógrád. Pokiaľ ich chcete navštíviť všetky, budete mať postarané o bohatý program minimálne na týždeň.

Informačné panely Vám povedia, čo si najviac všímať a smerové značky Vás budú navigovať, kam sa oplatí odbočiť. Odbočky z trasy vedú k Mučínskej jaskyni, k Čakanovskému geologickému profilu, Lipovianskym pieskovcom, na Karanč a inde. V týchto miestach nie je vôbec výnimkou nájsť vzácny suvenír vo forme odtlačkov 20 mil. rokov starej vegetácie a živočíchov, či skvamenený zub pravekých žralokov. Magistrála dáva každému možnosť pozorovať život pôvodných prírodných celkov v CHKO Cerová vrchovina a Karanč–Medveš. Ba aj stať sa jeho súčasťou, ak si doprajete čas. Umožní zoznámiť sa s tunajšou flórou i faunou. Uvidieť napríklad hniezdo bociana čierneho i iných vzácnych vtákov. Pri rieke Ipeľ môžete pozorovať vydru i bobra. Zoznámiť sa so svojráznym spôsobom života pôvodných obyvateľov tohto kraja – Palócov – a ich históriou, napríklad v múzeách v neďalekom okolí trasy: vo Fiľakovskom hradnom múzeu, v Novohradskom múzeu v Lučenci i v Šalgotariáne, v múzeu v Balážskych Ďarmotách a Séčeni sa dozviete nielen o Palócoch a osídľovaní územia Slovanmi, ale aj o tatárskych i tureckých vpádoch a o ojedinelom civilizovanom osídlení tohto kraja v dobe bronzovej. Ubytovanie nájdete v Lučenci, vo Fiľakove, v Ipolytarnóci i v nových penziónoch, ktoré vyrastajú v okolí hranice. Program Vám podľa priania pripravíme v turistickom informačnom centre OOCR TNP na železničnej stanici v Lučenci.